Ak nahliadneme do histórie a chceli by sme nájsť ukážku civilizovaného a kultúrneho národa, v žiadnom prípade nesmieme zabudnúť na Staroveké Grécko. Spoločnosť Grékov už od svojho vzniku žila v usporiadanom systéme, v ktorom doslova každý priložil ruku k dielu a každý mal právo vyjadriť svoj názor. Grécko je vlastne kolískou demokracie. Keďže tam ľudia mali vytvorený funkčný systém, základné potreby ako jedlo či strechu nad hlavou mali zabezpečené.
Dokonca mali vytvorený trh, kde si občania mohli nakúpiť potraviny či textil, ale aj keramiku. V takom prípade, kedy sa nemuseli zaoberať každodenným lovom či zberom potravy sa mohli orientovať na veci, akými sú kultúra a zábava. Ich kultúra sa prechovala dodnes, minimálne ako historické diela alebo historické záznamy. Či už sa pozrieme na báje, medicínu, divadlo, šport,… všade objavíme stopy gréckeho národa.
Grécka spoločnosť sa snažila byť rovnoprávna, ale takisto fungovala hierarchia. Na začiatok treba uviesť, že títo ľudia vytvorili pojmy ako občan, cudzinec, či otrok a začali vznikať tkzv. spoločenské triedy. Za občana bol považovaný človek narodený a vychovaný v Grécku, ktorý mal právo zúčastňovať sa na schôdzach, mal právo vyjadriť a navrhnúť svoje názory, postrehy, nápady, ale aj kritiku, rovnako tak mal šancu na spoločenský postup. Cudzinec bol moreplavec, okoloidúci umelec alebo trhovník, ktorý len prišiel do Grécka ponúknuť určité služby, ale nebol považovaný za právoplatného občana.
Na a nakoniec otroci, to bola bezprávna a najchudobnejšia časť obyvateľstva, ktorá bola majetkom úspešnejších a bohatších. Otroci boli zrejme ľudia, ktorí na spoločenskom rebríčku nepostupovali z následku hrubého previnenia voči spoločnosti, nedostatku zručnosti či záujmu, alebo do tejto pozície vstúpili dobrovoľne, aby sa nechali živiť bohatšími. Otroci vykonávali práce, na ktoré nebolo potrebné mať špecifické zameranie či talent. Teda domáce práce, nakupovanie, alebo vykonávali ťažkú prácu ako úpravy ciest, či baníctvo.